História

---

História kaplnky sv. Lukáša v Závažnej Porube.

Podľa podania bývalého správcu farnosti v Okoličnom vdp. Alojza Bakoša je história nasledovná:

Po vyhnaní Turkov z Uhorska, Habsburgovci si v Liptove upevňovali svoju moc. Používali pri tom hlavne vojenské oddiely, umiestnené v sídlach stolíc. Tieto oddiely držali na uzde jednak zbojnícke tlupy, ktoré vyčíňali v hornatých oblastiach Slovenska, ale krotili aj odbojnú uhorskú šľachtu. Zásobovanie mužstva i koní vyžadovali od miestneho obyvateľstva. Dialo sa pri tom veľa násilia. Boli to tzv. rekvirácie.

Pravdepodobne pri takejto rekviračnej akcii vojenského oddielu v Závažnej Porube, niekedy po roku 1820 (presný dátum nie je známy)došlo k tragickej udalosti. Veliacemu dôstojníkovi sa splašil kôň. On z neho spadol tak nešťastne, že si zlomil väzy a zostal mŕtvy. Jeho šľachtickí rodičia na tom mieste, kde našiel smrť ich syn, dali postaviť kaplnku. Keďže ich syn sa volal Lukáš i kaplnku dali zasvätiť avanjelistovi sv. Lukášovi, patrónovi ich syna.

Možno, že viac podrobností k tejto udalosti a stavbe by sa našlo v kronike rím. kat. fary v Liptovskom Jáne, do ktorej patrili veriaci zo Závažnej Poruby.

Kaplnka dlhé roky bola využívaná iba jeden krát ročne, na sviatok sv. Lukáša, kedy sa v nej slúžila omša. O Veľkej noci r. 1999 slúži veriacim katolíkom pravidelne.

V kaplnke sa môže zhromaždiť do 70 ľudí. Na sedenie je 32 miest.

Keďže posledná generálna oprava kaplnky sa robila veľmi dávno, kaplnka potrebuje znova obnovu. Vďaka aktivite duchovného otca Th. Mgr. Jána Garaja niektoré opravy boli už urobené. Prvoradá bola výmena oblokov cez ktoré nielen fučalo, ale i pršalo. Potrebná bola i rekonštrukcia elektrického vedenia a výmena svietidiel. To sa vďaka pánovi farárovi J. Garajovi, ktorý prácu nielen organizoval, ale i priamo fyzicky vykonával, už podarilo urobiť. Ešte aj iné drobnejšie úpravy ochotne urobili priamo v priestoroch kaplnky nemenovaní veriaci nielen rímsko-katolíckeho, ale i evanjelického vyznania. Všetkým patrí úprimné a srdečné poďakovanie.

Nemôžem ale nespomenúť obetavosť mnohých našich veriacich, ktorí ochotne prispeli finančnými čiastkami, ktoré mali zväčša štvorciferné hodnoty (vyjadrené v slovenských korunách). Bez nich by sotva bolo možné urobiť to, čo sa urobilo. Každý, kto prispel urobil to iste vďačne a podľa svojich možností. Všetkým úprimné Pán Boh zaplať.

Touto cestou chceme všetci, ktorým kaplnka slúži, úprimne poďakovať Obecnému zastupiteľstvu a tiež Združeniu majiteľov  lesov v našej obci, ktorí našu prosbu o finančnú výpomoc nenechali nepovšimnutú a tiež prispeli podľa svojich možností.

Teší nás, že naša historická sakrálna pamiatka sa opäť postupne stáva dôstojným bohoslužobným stánkom.

Text pripravila: -Hedviga Šarafínová-, Zdroj: www.veriaci.com

Modlitby

---

Otče náš

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno Tvoje,
príď kráľovstvo Tvoje,
buď vôľa Tvoja,
ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný, daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás od zlého. Amen.

Zdravas Mária

Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš.

Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech ej i teraz i vždycky, až na veky vekov amen.

Anjel Boží

Anjel Boží, strážca môj, prosím Ťa vždy pri mne stoj. Pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy v každej chvíli, viedol (la) život Bohu milý a tak Tebou chránený (á) bol (a) raz v nebi spasený (á).

Verím v Boha

Verím v Boha, Otca všemohúceho,

Stvoriteľa neba i zeme,

i v Ježiša Krista, nášho Pána,

ktorý sa počal z Ducha Svätého,

narodil sa z Márie Panny,

trpel za vlády Poncia Piláta,

bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.

Zostúpil k zosnulým,

tretieho dňa vstal z mŕtvych,

vystúpil na nebesia,

sedí po pravici Boha Otca všemohúceho,

odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.

Verím v Ducha Svätého, svätú Cirkev katolícku, spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov vo vzkriesenie tela a v život večný.

Amen.

Sviatosti

---

Sviatosti

Rímsko-katolícka cirkev má 7 sviatostí. Ustanovil ich Kristus. Krst, birmovanie a posvätná vysviacka dávajú človeku nezmazateľný znak. Ďalšie sviatosti sú manželstvo, pomazanie chorých, sviatosť pokánia a eucharistia. Iba raz sa prijíma krst, birmovanie, manželstvo, posvätná vysviacka. Sviatosť pomazania chorých, eucharistia a sviatosť pokánia sa prijímajú opakovane. Krst a birmovanie sú sviatosti uvádzania do kresťanského života, sviatosť pokánia a pomazania chorých sú sviatosti uzdravovacie. Sviatosť posvätnej vysviacky - kňazstva a sviatosť manželstva nazývame stavovskými sviatosťami, slúžia spoločenstvu.

1. Krst

2. Birmovanie

3.Eucharistia (sv. prijímanie)

4. Sviatosť pokánia (sv. spoveď)

5. Pomazanie chorých

6. Posvätná vysviacka (kňazstvo)

7. Manželstvo

1. Krst

Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovu zrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse.

Kto môže krstiť a kto môže sviatosť prijať

Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého."). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev. Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené. V tomto prípade treba dôverovať v Božie milosrdenstvo a modliť sa za spásu ich duší.

Účinky sviatosti krstu

1. Odpustenie všetkých hriechov (dedičného aj osobných)
2. pokrstený sa stáva dieťaťom Božím a chrámom Ducha Svätého
3. Posväcujúca milosť
4. Včlenenie do Cirkvi - Kristovho tela
5. Nezmazateľný duchovný znak - pokrstený patrí Kristovi

Ako sa krstí

Každému krstu predchádza modlitba exorcizmu, teda oslobodenia od zla (Zriekate sa zlého ducha? Zriekam. atď.). Číta sa Sväté Písmo, maže sa olejom, leje sa voda na hlavu a vyslovuje sa "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.". Pomazanie svätou krizmou (olej posvätený biskupom) prináša novopokrstenému dar Ducha Svätého. Biele rúcho (biela košieľka) symbolizuje, že pokrstený si obliekol Krista.

2. Birmovanie

Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: "Prijmi znak daru Ducha Svätého.". Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Birmovanie nie je nutné ku spáse, ale jeho podceňovanie alebo odmietnutie je ťažkým hriechom.

Kto môže prijať sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou k prijatiu tejto sviatosti je milosť posväcujúca v duši, teda stav bez hriechu po svätej spovedi (= po prijatí sviatosti pokánia), príprava a zodpovedajúci vek, keď človek už plne užíva rozum (okrem nebezpečenstva smrti).

Účinky birmovania

1. Plné vyliatie Ducha Svätého a prehĺbenie krstnej milosti
2. Pevnejšie spojenie s Kristom
3. Rozmnoženie darov Ducha Svätého
4. Duch Svätý dáva silu byť verný Kristovi, šíriť a vyznávať vieru
5. Nezmazateľný duchovný znak

3. Eucharistia

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).

Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.

Kto môže prijať eucharistiu

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia - svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať.

Účinky prijímania sviatosti eucharistie

1. Zjednotenie s Kristom
2. Rozmnoženie milosti
3. Sväté prijímanie nás chráni pred smrteľnými hriechmi
4. Odpustenie všedných hriechov
5. Spoločenstvo s bratmi a sestrami - pokoj medzi ľuďmi - zjednocovanie Cirkvi
6. Kristus povedal: "Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život."

4. Sviatosť pokánia a zmierenia

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Ako sa uskutočňuje

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kto vysluhuje sviatosť pokánia

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.". Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

Účinky sviatosti pokánia

1. Odpustenie hriechov
2. Odpustenie večného trestu
3. Uvedenie do stavu Božej milosti - milosť posväcujúca
4. Zmierenie s Bohom a Cirkvou
5. Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí

5. Pomazanie chorých

Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen.

A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen." Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Poslednou sviatosťou má byť viatikum - eucharistia na prechod zo smrti do života k Otcovi.

Kto vysluhuje a prijíma sviatosť pomazania chorých

Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 (katechizmus katolíckej cirkvi) sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe. Sviatosť nie je iba pre tých, čo sa nachádzajú v krajnom nebezpečenstve smrti.

Účinky pomazania chorých

1. Milosť posilnenia a odvahy v znášaní utrpenia
2. Spojenie s Kristovým utrpením
3. Dar Ducha Svätého premáhať ťažkosti
4. Prijatie duchovnej úľavy - chorý je akoby zasvätený Bohu v Kristovom utrpení
5. Odpustenie hriechov
6. Príprava na poslednú cestu
7. Prinavrátenie zdravia, ak to slúži pre spásu človeka

6. Posvätná vysviacka (kňazstvo)

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku. Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti (teda bez hriechu - po svätej spovedi).

Účinky svätej spovede

1. Nezmazateľný duchovný znak
2. Udeľuje posvätnú moc
3. Rozmnoženie posväcujúcej milosti
4. Špeciálne milosti - aby mohli prinášať obetu, plniť službu Božieho slova

7. Manželstvo

Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.

Kto môže uzavrieť manželstvo

Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.

Účinky sviatosti manželstva

1. Trvalý zväzok
2. Milosť, ktorá manželov posilňuje v nerozlučnosti manželstva, prekonávaní prekážok, zdokonaľuje lásku

Zdroj: www.veriaci.com